O nás

Náš príbeh, naša história…

Valcový mlyn s výrobňou jednosmerného elektrického prúdu pre potreby mesta, ktorý je súčasťou šamorínskeho industriálneho dedičstva, bol postavený na križovatke dopravnej tepny v smere Bratislava – Komárno s odbočkou na Senec.

Bol postavený v štýle priemyselných stavieb z bielych cementových tehál. Strojné zariadenie pochádzalo z budapeštianskych strojární Ganz Danubius. Typ mlyna bol valcový a poháňaný parným strojom.
Poslaním starého mlyna v období socializmu – boli výskum a výroba poľnohospodárskych krmovín a krmovinových zmesí.

Útlm poľnohospodárskej výroby pozastavil činnosť mlyna – areál dlhé roky chátral. Avšak architektúra, priaznivá poloha v rámci sídla a dostatok priestoru v rámci pozemku na rozvoj statickej dopravy predurčovala objekt na ďalšie zhodnotenie. Zvrat v osude mlyna nastal vďaka súkromnej iniciatíve manželov Očkových, ktorí vypracovali zámer na konverziu kedysi významného priemyselného závodu na hotelové, obchodné a spoločenské využitie.

Projekt architektky Andrey Očkovej zachováva hmotovú substanciu celého výrobného závodu – všetky konštrukcie hlavných budov, priemyselný výraz exteriéru budovy, vrátane architektonických detailov. Asanovali sa len utilitárne prízemné dostavby a nehodnotné provizóriá. Adaptácia na novú funkciu si vyžiadala výstavbu nových objektov, ktoré spájajú výrobné budovy do jedného celku. Architektka jasne diferencovala architektonické výrazové prostriedky novostavieb. Avšak novotvary nepotláčajú pôvodnú architektúru, skôr ju jasne harmonicky, hmotovo, materiálovo i farebne dotvárajú.

Perom *autora

Cestou cez Šamorín sme často míňali chátrajúci objekt hneď vedľa hlavnej cesty. Zíval prázdnotou a spomínal na staré časy. Schátraný mlyn vždy šteklil moju fantáziu svojím osobitým čarom. Predstavovala som si, že sa mi naskytne možnosť dať industriálnej budove s pamäťou nový život. Čo všetko sa len dá vymyslieť zo starých fabrík, mlynov, vodární…! Predstava o rekonštrukcii mlyna, ktorá vo mne dozrievala, sa neskôr stala skutočnosťou.

Dve pôvodné stavby z predminulého storočia dopĺňali síce mladšie, nezaujímavé plechové haly, ktoré ich oberali o pôvab. Medzi touto plechovou záplavou (výsledok lacných poplátaných riešení), sa tiesnil malý parčík. Uprostred parčíka perníková chalúpka – tzv. laboratórium. Pôvodným poslaním starého mlyna – teda v období socializmu – boli výskum a výroba poľnohospodárskych krmovín a krmovinových zmesí.

Myšlienka, že tu vznikne nákupné centrum, sa rodila postupne. Dlho sme zvažovali obmedzenia i možnosti, ktoré starý mlyn poskytoval. Aj keď stavba nebola registrovaná a pamiatkovo chránená, bolo od začiatku jasné, že čaro a atmosféru, ktorú mlyn vyžaroval, musíme zachovať. Atypický priestor a dnešné požiadavky potrebovali netradičné nápady a riešenia. 

Prerobenie dispozícií a prispôsobenie starého objektu novému poslaniu nebolo jednoduché. Na jednej strane sme chceli zachovať pôvodný mlyn, a na druhej mala vzniknúť nákupná zóna, reštaurácia, hotel. Nevyhnutne sa museli zabezpečiť možnosti nerušenej prevádzky, splniť hygienické požiadavky, umiestniť vzduchotechnické jednotky, nájsť riešenia na pohyb invalidných návštevníkov medzi rôznymi úrovňami poschodí. Čiastočným východiskom bolo rozšírenie starých objektov o nové moderné časti. Tie vytvorili spojovací článok medzi starým a novým.

K súčasnosti sa priznávajú veľké zasklené plochy, ktoré oddeľujú, ale neukrývajú vstupnú halu, prechádzajúcu cez dve podlažia. Pre nás bol výhodou industriálny charakter stavby. Tomuto sa prispôsobila aj nová časť. Priznali sme mnohé technické riešenia – oceľové konštrukcie, odhalené stropy, pôvodné detaily.

Pri stavbe veľkorysého pôvodného výrobného priestoru sa nešetrilo miestom a výškou stropov, neplatili ešte prísne úsporné a ergonomické opatrenia a neboli presne vyznačené miesta pohybu pracovníkov. Celý pôvodný objekt, aj keď priemyselný, bol vyšperkovaný detailmi, ktoré prežili nadšenie socializmu.

V súčasnosti si už ani neviem predstaviť, že by si napríklad niekto dal tú námahu a vytvoril ručne kované zábradlie s ornamentami pri zadnom východe výrobnej haly. Ako sme sa postupne prebúravali do útrob veľkorysých betónových konštrukcií, stále sme objavovali poklady a detaily, ktoré patria k neodmysliteľnému koloritu starého industriálu. Zachraňovali sme ich pred dnešnou modernou devastáciou, ľahostajnosťou a nevšímavosťou.

Ďalšou náročnou úlohou bol výber materiálov. Pod starými omietkami sme našli pôvodné, pre tieto budovy typické tehličkové obklady. Celá stavba však musela prejsť energetickým auditom, čo si vyžadovalo zateplenie fasády. Nevyhnutne sa musel použiť nový obklad aj na moderných častiach. Betónová dlažba v interiéri dotvára celkový priemyselný charakter.

V súčasnom období industriálna architektúra prežíva znovuzrodenie. Objavili sme jej skrytý pôvab a drsnú eleganciu. Architektúra zrekonštruovaného a prestavaného mlynu Aréna má tiež svoje plochy z pohľadového betónu, obnažené oceľové konštrukcie, priznané technické prvky; niekde ako nevyhnutnosť, inde to bol autorský zámer. Chceli sme dať objektom nový zmysel, druhý dych, súčasné poslanie.

Keď sa vrátim na začiatok, pýtam sa sama seba, či by som sa opäť pustila do takejto náročnej rekonštrukcie. Veď stavanie na zelenej lúke umožňuje všetko dokonale a vopred premyslieť, splniť v plnej miere všetky požiadavky modernej doby. Stavba sa nepredraží nečakanými prekvapeniami, architekt je sám tvorcom a autorom každej situácie. Potom si však odpoviem, že sa nám podarilo dať druhú šancu a vzkriesiť genia loci priemyselného objektu. Objaviť ho pre seba a pre iných. Mlyn sa nám za to odvďačil úžasnou atmosférou a už teraz je jasné, že budí záujem. Obyvatelia Šamorína s touto stavbou vyrastali, mnohí tu pracovali, poniektorí si pamätajú časy, keď vyhorel. Odteraz sa s ním budú stretávať v inej a verím, že príjemnej podobe. Mnohí z nich sú vďační.

Andrea Očková, autorka projektu

Napísali o nás: 

www.asb.sk